reklama

Novodobá červená čiapočka

...ako by to bolo, keby červená čiapočka žila v roku 2003.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

NOVODOBÁ ČERVENÁ ČIAPOČKA

Kde bolo – tam bolo, v jednom švárnom preslávenom meste býval veľký pán, ktorý mal slúžku. Tá slúžka mala muža a dcéru. Raz podvečer, keď sa vracala domov, videla pri dome políciu, požiarnikov a záchranku. Najprv si myslela, že sa niečo stalo susedke, lebo bývali v dvojdome, ale potom zistila, že realita je krutá. Zistila, že jej muž a dcéra zomreli. Po tejto udalosti sa presťahovala do iného, menej slávneho mesta, kde sa po druhýkrát vydala a mala dcéru, ktorá bola veľmi pekná a bystrá. Roky ubiehali a neskôr jej zomrel aj druhý muž. Vtedy si povedala, že sa už nikdy nevydá a sľub dodržala. Jej dcéra sa vždy obliekala do červeného, dokonca aj tú plienku či handru na hlave nosila červenú. Tak jej matka dala meno červená čiapočka. No, lenže, jej matke zas neprialo šťastie. Najprv ju vyhodili z roboty, a ako keby nestačilo, dostala ešte aj chorobu, tzv. BSE. Nikdy to nepovedala červenej čiapočke. O pár mesiacov sa jej zhoršil zdravotný stav a prestala úplne komunikovať s ľuďmi, dokonca neprehovorila zo svojou dcérou ani mäkké f. Matka chodila na všelijaké vyšetrenia, no lekári jej nedávali nádej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takto roky plynuli a plynuli. No v jedného dňa sa stalo niečo, čo ani sama hlavná hrdinka nečakala. Matka dala dcére košík, v ňom bolo chleba, koláč, kvapky do očí a všeličo iné. Vyviedla ju von a ukázala prstom na les. Červená čiapočka po chvíľke pochopila, že má ísť odniesť košík svojej starej matke, z otcovej strany, ktorá bývala za lesom. Tak sa naša hrdinka vybrala na krvopotnú a strašidelnú cestu.

Sprvu sa bála, no potom sa to zlepšilo a ona išla pokojne ďalej. Ako išla, tak zrazu zbadala pri cestičke veľkú lúku plnú modrých, zelených, fialových, žltých a ja neviem akých kvetín. Ťahalo ju to tam, však určite by starú potešila taká kytica kvetov, no rozhodla sa, že tam nepôjde. Však, čo keby ju pohrýzol had a stará by zomrela od hladu a ona by určite tiež zomrela (nie od hladu). Tak išla ďalej. Za lesom bola pri cestičke ďalšia, ale menšia lúka. Tu sa rozhodla, že nejaké buriny jej predsa len odtrhne. Tak trhala a zrazu zbadala pod stromom krásne červené hríby. Červ. čiap. nepoznala hríby, lebo celý život len tkala bielizeň a von chodila len po vodu a opraviť anténu, ale to bolo všetko. Tak sa rozhodla, že starej natrhá tie pekné červené hríby a uvarí z nich hríbovú polievku. Ako tak išla, zrazu sa pred ňu postavil medveď. Opýtal sa jej: „Kam ideš ty môj červený cukríček?“ Ona povedala: „Daj mi pokoj!“ a išla ďalej. Zrazu zasa ju zastavil medveď a opýtal sa to isté, no ona mu povedala tiež tú istú odpoveď. Medveďa to nahnevalo a skríkol na malú: „Povedz mi, kam ideš, lebo budem nútený vytiahnuť zákony!“ Červ. čiap. mu povedala kam ide a pridala k tomu: „..a neotravuj ty guľatá kopa srsti!“ a išla ďalej. Medveď sa rozhodol, že malú prekvapí. Tak sadol na bicykel a pustil sa k starej skratkou. Bicykel si zaparkoval za kôlňu. Rýchlo zbehol dnu, schytil starú, zaviazal jej ruky, nohy, ústa jej zalepil izolepou a strčil ju do skrine. Potom sa prezliekol a zaľahol do postele. O hodnú chvíľu prišla jeho dlho očakávaná večera. Zaklopala na dvere, vošla dnu. Na stôl, pri posteli, položila košík, do vázy strčila buriny. „Idem ti uvariť hríbovú polievku starká. Uvidíš, urobí ti dobre.“ Tak išla a uvarila tú polievku. Priniesla ju starej, teda medveďovi. On ju vypil a poďakoval. Červ. čiap. sa zahľadela do očí medveďa a po chvíli povedala: „Dobre, že ti mater zabalila aj kvapky do očí, lebo ich máš dosť zapálené.“ Medveď si vydýchol. Potom sa ešte na chvíľku zahľadela do očí a zrazu zistila, že to nie je stará, ale ten právnický medveď. Rýchlo vybehla von, medveď za ňou. A takto behali, kým medveď neskolaboval od tej hríbovej polievky. Č.č. rýchlo išla k horárovi a povedala mu všetko, do posledného písmena. Najprv jej neveril, lebo ešte žiadne zviera nevidel v lese, ale potom predsa len išiel s ňou. A naozaj! Na zemi ležal, už po klinickej smrti, medveď. Horár ho rozpáral, ale starú nenašiel. Tak č.č. išla domov smutná a v srdci ju pichalo. Všetko vyrozprávala matke. Ona po dvoch mesiacoch na to zomrela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Č.č. sa stala slávnou inžinierkou a dala raz vybúrať starej chalúpku a postaviť miesto nej zónu pre psov. Ako to je zvykom, tak najprv stavbyvedúci skontroloval chatrč. Otvoril skriňu a tam uvidel starú už po rozklade a na ústach mala už vysušenú izolepu. Oznámil to inžinierke. Potom nasledoval krach podniku. Ona sa stala najprv barovou tanečnicou a potom obyčajnou šľapkou.

A tak skončil príbeh new world little red raiding hood.

Veronika Suchanská

Veronika Suchanská

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajná baba, ktorú baví písanie príbehov a airsoft. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu